Zásady správneho kompostovania
Kompostovanie samo o sebe nie je zložité, no aby sa predišlo nesprávnemu nakladaniu s biologicky rozložiteľným odpadom, je potrebné dodržiavať zásady správneho kompostovania.
1. Veľkosť bioodpadu
Pred vysypaním do kompostéra upravíme veľkosť rastlinných materiálov na čo najmenšiu. Kontrolujeme správnu veľkosť rastlinného materiálu aj priamo v kompostovacom zásobníku.
Rastlinný materiál, ktorý sme nazbierali, musíme pred vhodením do kompostéra upraviť na správnu veľkosť. Tá závisí od druhu materiálu, ktorý chceme kompostovať. Najdôležitejšie to je v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov ako sú konáre, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, zvyšky z melóna, ananásu, grepu a pod. Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke (cca 8 cm). Mäkké šťavnaté ľahko rozložiteľné časti, nie je nevyhnutné zmenšovať. Upraviť veľkosti bioodpadu môžeme pučením, sekaním, lámaním, strihaním. Platí, že čím menšie sú častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa rýchlejšie skompostujú. Drvením totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Rovnako nám menšia veľkosť častíc pomôže aj pri manipulácii s materiálom, napr. pri prekopávaní a premiešavaní.
2. Prístup vzduchu
Prevzdušňovanie všetkých nahromadených materiálov v kompostovacom zásobníku robíme v pravidelných intervaloch v závislosti od množstva pribúdajúceho bioodpadu, napr. 1-krát týždenne.
Kľúčový je dostatočný prístup vzduchu – kompostovanie je aeróbny proces, teda potrebuje prístup kyslíka. Preto treba v maximálnej miere zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného biologického materiálu. Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra – nezabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Preto nie je vhodné kompostovať v úplne uzavretých nádobách. Ďalšou z možností, ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte je jeho pravidelné prekopávanie. Zrejúci kompost je vhodné prekopať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Ideálne je sledovať, čo sa deje v komposte a prekopávať vždy, keď:
– začne kompostovaný materiál zapáchať (to znamená, že materiál hnije),
– teplota kompostovaného materiálu výrazne klesne (platí to mimo zimného obdobia),
– teplota vystúpi nad 70 °C (na meranie nám stačí teplomer na zaváranie).
Čím viac umožníme prístup vzduchu ku kompostovanému materiálu, tým menej ho musíme prekopávať. Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad. Platí aj to, že každé prekopanie urýchľuje rozklad.
3. Premiešavanie
Pre správne zrenie kompostu je dôležité dôkladné premiešavanie nahromadeného bioodpadu s drevnou štiepkou resp. iným suchým uhlíkatým materiálom v kompostovacom zásobníku.
Základným predpokladom pre dobrý rozklad bioodpadu je vyvážené miešanie materiálov. Dôležitý je pomer uhlíka a dusíka (C:N). Platí, že dusíkaté materiály (kuchynský bioodpad, pozberové zvyšky zo záhrady, čerstvo pokosená tráva), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými materiálmi (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, odrezky z kríkov, hrabanka ihličnanov), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ich objemový pomer by sa mal čo najviac približovať k 1:1. Dôležité je, aby sa tieto materiály naozaj miešali a nie ukladali vo vrstvách. Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade alebo v predzáhradke väčšinou v inom ročnom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené priebežne uskladňovať. Skladovať ich môžete vo vreciach vedľa kompostéra alebo v samostatnom kompostéri. Tak ich budete mať pripravené na použitie a primiešanie vždy, keď vznikne prebytok dusíkatých materiálov.
4. Vlhkosť
Pravidelne kontrolujeme správnu vlhkosť kompostovaného materiálu v kompostovacom zásobníku a v prípade potreby ju buď doplníme alebo znížime.
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak je kompostovaný materiál suchý, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami. Čím je vačší rozmer materiálov (viď bod 1.), tým môžu mať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Čím je v komposte viac vody, tým je v ňom menej vzduchu (voda vytlačí vzduch z dutiniek). Nesmieme zabudnúť, že do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane. Preto správnu vlhkosť musíme kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím alebo pridaním vlhkého materiálu, resp. znížiť pridaním suchých a savých uhlíkatých materiálov.
–
TIP: Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny. Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je materiál prevlhčený a musíme do neho pridať suché, savé a hrubšie materiály. Ak sa medzi prstami kvapôčky neobjavia a po otvorení ruky sa zmes rozsype, môžeme konštatovať, že je suchá a musíme ju dovlhčiť.
Máte otázky?
Chcete sa o kompostovaní v meste dozvedieť viac? Chceli by ste kompostovať, ale neviete ako začať? Ozvite sa nám a spolu to vyriešime.